07.01.2015
Re: Vylety z MT
30.12.2014
Vylety z MT
15.07.2014
Re: Omladina
14.07.2014
Omladina
30.06.2014
Re: :)
30.06.2014
:)
22.04.2014
Re: Ako na beziacom pase
20.04.2014
Ako na beziacom pase
18.04.2014
Re: Jarna rozcvicka
16.04.2014
Jarna rozcvicka
20.02.2014
Re: Ale ale
19.02.2014
Ale ale
31.01.2014
Re: Suchy Suchy
29.01.2014
Suchy Suchy
25.01.2014
Re: fotky na mail

Krpeľany - Kľak - Sklabinský Podzámok

Veľká Fatra a Choč 30.09.2007
Vložiť príspevokŽiadne správy33 fotiek1 deň
Deň 1
Dátum: 29.09.2007

Koniec týždňa spočiatku nevyzeral, že bude moc naklonený turistike. Počasie sa pokazilo a sobota sa najskôr ukazovala ako upršaná. Nakoniec sa ale predpoved tesne pred víkendom zmenila a mal som možnosť stráviť spolu s mojou sestrou a jej manželíkom nádhernú sobotu vo Veľkej Fatre.

Túru sme začali ráno v dedinke Krpeľany. Počas výstupu do Ľubochnianskeho sedla nám nepríjemne svietilo do očí slnko. Skoro nebolo možné ani rozoznať kadiaľ ide chodník. Bolo ešte trochu chladné ráno, ale výstup do sedla nás celkom dobre zohrieval :). Cesta nebola príliš strmá len bolo badať, že sa asi tento chodník často nepoužíva, lebo bol pomerne zarastený. V sedle sme si dali malú prestávku a kochali sme sa nádherným výhľadom a jesennou prírodou v okolí.

Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej Veľkofatranskou magistrálou, po čerenej značke. Chodník začal najskôr nenápadne, miernejšie, ale v zápätí rýchlo naberal na strmosti. Keďže posledné dva dni pršalo, tak to bolo badať aj na kvalite chodníka. V strmých častiach sa nepríjemne šmýkalo. Chodník sa zmiernil až tesne pred Tlstým dielom. Potom už nasledovalo len mierne stúpanie až po Vyšné Rudno. Stále príjemne svietilo slnko, alebo sa miestami schovávalo za pár oblakov ktoré zrána putovali po oblohe. Ešte stále bolo cítiť chladnejšie jesenné ráno.

Z Vyšnho rudna chodník pokračoval skôr lúčnou časťou hrebeňa, miestami sme prechádzali listnatým lesom, ktorý bol už nádherne jesenne sfarbený. Všade kde sme križovali potok, potôčik a napájadlá pre dobytok bolo len nepríjemné blato do ktorého sme sa celkom slušne zabárali, ale našťastie to nebolo vyššie ako bola výška našich topánok :). Niektoré takéto prepadliská boli úspešne maskované popadaným lístím.

Krásna jesenná scenéria, nádherné výhľady do okolia, jesenne sfarbený les, nás sprevádzali celú trasu.

Ďalšiu prestávku sme naplánovali v sedle Príslop. Tu sme si dali aj krátku občerstvovaciu pauzu a po nej sme pokračovali smerom Kľiačik (v mape ako Chládkové ale na smerovníkoch vedené ako Kľiačik). Chodník pár sto metrov pokračoval po lesnej ceste, ale to len preto aby v zápätí z nej odbočil a pokračoval strmo hore. Strmosť chodníka znova umocňovalo všade prítomné blato na ktorom sa miestami nepríjemne šmýkalo a muselo sa ísť veľmi obozretne :). Náročnosť chodníku miestami zvyšovali aj vývraty, ktoré na pár miestach chodník úspešne zdevastovali. Takto to pokračovalo až skoro na vrchol Kliačika, ale v závere sa chodník zmiernil a pokračoval len strmším stúpaním listnatým lesom.

Z Kliačika na Kľak to najskôr vyzeralo, že to bude len príjemná prechádzka hrebeňom z minimálnym stúpaním, ale z omylu nás hneď vyviedla realita, lebo aby sme si výstup na Kľak mohli lepšie vychutnať chodník najskôr pekne klesal a v zápätí zase strmo stúpal, najskôr mokrou trávou a neskôr popadaným lístim. A čo by to bol za výstup keby tu nebolo blato :), takže samozrejme bol nepríjemne na pár miestach rozbahnený. Po úspešnom zdolaní aj tohoto posledného strmého úseku už nasledoval len relax na vrchole Kľaku.

Jesenná príroda v okolí, Turiec ako na dlani plné brucho po občerstvení to všetko vplývalo na príjemnú pohodu na vrchole. Keď sme si dostatočne vychutnali všetku tú krásu naokolo, rušenú len pokusom o zamračenú oblohu, čo nevydržalo našťastie dlho a znovu sa vyjasnilo, tak sme sa rozhodli pre zostup do Sklabinského Podzámku aby sme stihli autobus do Martina. Ak by si niekto myslel, že to strmé stúpanie hore bolo posledné, tak to je omyl. Chodník najskôr pomerne strmo klesal listnatým lesom až na Košariská, ale nebolo ešte nič z toho čo nás čakalo ďalej. Z Košarísk sme pokračovali žltou značkou a samozrejme ako sme si už zvykli zase strmo dolu listnatým lesom. Chodník bol šmykľavý, blatistý a miestami blato maskovalo popadané jesenné lístie. Tu som zase ocenil moje rozhodnutie z pred roka kúpiť si turistické paličky. Pomaly, veľmi obozretne, sme zišli až do miesta, kde sa chodník spojil z lesnou cestou, ktorou sme už išli, až do Sklabinského Podzámku.

Celú cestu sme nestretli ani živej duše, čo som nečakal a mierne ma to prekvapilo. Je možné, že turistov odradilo upršané počasie v predchádzajúcich dňoch. Aj keď bola táto trasa miestami trochu náročná, hlavne pre počasie predchádzajúcich dní, môžem zhodnotiť túto sobotu ako veľmi príjemne strávený deň v horách.

>> 1 <<